Medzinárodný deň materinského jazyka pripadá na 21. februára. V roku 1999 ho zaviedla Organizácia OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO). Po prvý raz sa tento deň slávil o rok neskôr. Historicky bol tento dátum zvolený na počesť udalostí z roku 1952 v oblasti dnešného Bangladéša, kde študenti položili životy pri obrane práva používať svoj materinský jazyk – bengálčinu.
Materinský jazyk je taký, ktorý sa osvojuje od matky, ale aj jazyk, ku ktorému má človek najbližší vzťah a s ktorým sa stotožňuje. Je to aj jazyk, ktorý si osvojil ako prvý, najčastejšie ho používa či najlepšie ovláda.
Slovenčina sa radí medzi západoslovanské jazyky a je materinským jazykom pre takmer sedem miliónov ľudí. Tento počet zahŕňa aj Slovákov žijúcich v zahraničí – v 51 krajinách sveta. Najpočetnejšia komunita je v USA, nasledujú Česko, Británia, Kanada, Nemecko a Srbsko. Slováci žijú aj v krajinách ako Austrália, Nový Zéland, Japonsko, Mexiko, Brazília či Argentína. Okrem slovenčiny sa však občania Slovenska hlásia k ďalším 25 materinským jazykom.
Práve Medzinárodný deň materinského jazyka je vhodnou príležitosťou pripomenúť si, že zásluhou Cyrila a Metoda, Antona Bernoláka, Ľudovíta Štúra a ďalších má slovenský jazyk kodifikovanú podobu a denne ho používame ako štátny jazyk. Zdokonaľovanie sa v materinskom jazyku významne prispieva k osobnostnému rozvoju. Podporuje rozvoj myslenia, jazykových schopností aj medzikultúrne porozumenie.
V našej škole sme si na hodinách slovenského jazyka a literatúry pripomenuli tento deň v piatok 20. februára, keď sa žiaci mohli venovať tvorivým činnostiam vo svojej materinčine alebo skúmať jej korene a históriu.
