Venovali sme si spoločne

DEŇ S ROZPRÁVKOU „Rozprávky sú také ako daktorý statočný človek: tak, ako starnú, opeknejú a teší nás to vidieť.“ (H. Ch. Andersen). Pavol Dobšinský veľmi dobre vedel, aké čaro a puto v sebe skrývajú fantastické i realistické príbehy, ktoré si ľudia oddávna vymýšľali a rozprávali pre potešenie, únik z ťažkej reality, s vierou v dobrý koniec, na aký v skutočnom živote len ťažko mohli čakať. Tento slovenský Pán rozprávkar zachránil pre mnohé ďalšie generácie slovesné bohatstvo, o akom sa nám dnes ani nesníva, lebo zdá sa, snívať nechceme, nevieme či nedokážeme. Všetky spomínané fakty boli východiskom pre prácu s deťmi v triedach druhého stupňa našej školy ako pripomienka 190. výročia narodenia Pavla Emanuela Dobšinského. Pondelok 16. apríla sa preto mal stať rozprávkovým rajom. Deti rozprávku videli a zažili, kresbami a slovom sa ponorili do rozprávkového deja, počúvali o živote a zmysle práce kňaza, spisovateľa, folkloristu, redaktora, učiteľa či prekladateľa Pavla Dobšinského, čítali jeho rozprávky a vnímali ich časom už troška zaviaty, no o to kúzelnejší jazyk – jednoducho z každého miesta a každej minúty toho dňa sa ich dotýkala rozprávka a pán Dobšinský. Veľký kus práce na všetkom dianí odviedli i žiaci 9. ročníka, ktorí pre svojich spolužiakov pripravili a zosobnili prezentácie, nacvičili dramatizácie niektorých rozprávok a asistovali tým mladším pri malých vedomostno-zručnostných súťažiach. Krásnym oživením Dňa s rozprávkou bolo opakované rozprávkové vystúpenie bývalej žiačky školy a v súčasnosti profesionálnej bábkoherečky a herečky Viktórie Jenčkovej-Sedlákovej, tých starších zasa zaujala svojím príjemným a odborným rozprávaním o P. Dobšinskom a jeho tvorbe riaditeľka Tripolity – Krajského múzea v Prešove PhDr. Mária Kotorová, PhD. A za to, že sme mohli hladkajúcu ruku rozprávky zo všetkých strán intenzívne vnímať, patrí poďakovanie tiež vedeniu školy a rodičovskej rade za ich materiálnu a finančnú podporu. Cieľ, ktorý si na počiatku príprav tohto podujatia určili jeho organizátorky – učiteľky slovenského jazyka a literatúry, bol určite naplnený: zveľaďovať a neustále pestovať svet rozprávok v sebe i okolo nás, lebo ony nie sú istotne len znakom nostalgických spomienok na detstvo, ale ak ich necháme v sebe znieť po celý život, prinesú nám vieru v nekonečnosť dobra, ktoré dokáže víťaziť. A na záver možno ešte naliehavá výzva pre rodičov slovami Alberta Einsteina: „Ak chcete, aby boli vaše deti inteligentné, čítajte im rozprávky. Ak chcete, aby boli vaše deti viac inteligentné, čítajte im viac rozprávok.“ -ana-