Je nás stále menej. Sme (dnes viac ako kedykoľvek predtým) v hľadáčiku kritickej pozornosti, každodenne na muške všetkých zbraní nespokojnosti. Potrebujú nás?
Nebuďme skeptickí. Museli sme prežiť éru totalitnej podriadenosti, roky hľadania novej tváre školy a vyučovania, museli sme stíhať v deravých topánkach bežať za digitálnym rýchlovlakom, musíme pod tlakom spoločenského presu (a stresu) plniť svoje poslanie bez vhodných priestorov, pomôcok, bojovať s nezáujmom, nepochopením, bez podpory verejnej mienky… Takže nebuďme skeptickí, pretože v súvislosti s predchádzajúcimi riadkami by na nás mohol byť učiteľ národov J. A. Komenský určite hrdý. Možno práve svojím neľahkým životom a priekopníckou prácou predznamenal osudy všetkých jeho nasledovníkov.
„Ak sa človek má stať človekom, musí sa vzdelávať“ – povedal a my predsa vieme, že tento odkaz musíme denno-denne napĺňať napriek všetkým prekážkam, napriek všetkým pochybovačom, napriek nepriazni doby. Hoci je nám dnes smutno, ťažko a veľakrát sa cítime byť v koncoch, všetci chceme a drieme. Lebo tak to má byť a tak je to správne. Sme učitelia, ale aj vychovávatelia, sociálni pracovníci, štatistici, úradníci, informatici, poštári, spojári…
A dnes máme sviatok. Chceme sa tešiť. Dúfať, že našu prácu zhodnotia nasledujúce generácie. Dúfať, že nám aj v týchto ťažkých časoch vyjdú spod rúk deti vzdelané, rozhľadené, samostatné, pracovité, dobré, životaschopné, chápavé… Veríme, že ich opäť dobre pripravíme. A sme si istí, že napĺňame ďalšiu krásnu myšlienku Komenského: „Jediným učiteľom hodným toho mena je ten, ktorý vzbudzuje ducha slobodného premýšľania a rozvíja cit osobnej zodpovednosti.“
Tak všetko dobré, kolegovia, buďme zdraví a trpezliví. A poďakujme tým, ktorí nám veria a pomáhajú.