deň 1. – po desaťhodinovej ceste mierne vyspatí, trochu unavení 
, o hodinu už slnkom zobudení 
, pamiatkami ohúrení 
, napoludnie dobre najedení a podvečer na Žižkovskej televíznej veži unesení dyhcvyrážajúcimi rozhľadmi na celú metropolu
. A v noci oddychujeme v príjemných perinkách… 
deň 2: Ťažké ráno s príjemnými spomienkami 
, električkou na Petřín a po 299 schodoch vyhliadka pre silné nátury , zrkadlové bludisko pre štipku pobavenia a hurá na Hrad! 
Slávnostná výmena stráží s dychovkou a už sa skláňame pred stavebnými zázrakmi stredoveku , fotíme a fotíme, fotíme SA a fotíme SA (už niééé!) 
a strategicky plánujeme efektívne využitie posledných hodín na neefektívne utrácanie 
… Posledné myšlienky venované krásavici na Vltave: chcem tu zostať – ale nemám ani čas, ani peniaze 
. Tak zasa nabudúce, zatiaľ “sbohem a šáteček; a kdybychom se víckrát neviděli – bylo to krásné a bylo toho dost…” 
