Terézia Fedorová, IX. B, 14 rokov
AKO PREŽÍVAM TÚTO DOBU?
Raz bezstarostne v šiestom ročníku
V televízii idú správy hlavné,
Vraj na svet prišla hrôza Covidu,
Už nič nebude tak, ako je správne.
Pred očami stále pohľad mám,
Ako priateľ priateľovi neverí
A každý je doma radšej sám.
Rodina odchádza od rodiny.
Keď sa spätne na nás pozerám,
Hovorím si, dalo sa to čakať.
Žili sme tu bez hraníc a brán,
K dobrému sme nestihli sa vracať.
Priblížiť sa iba na dva metre
A len rúško stále na tvári.
Videli sme len čierne a biele,
Radosť žiť mali len hrobári.
Mesiacov pár takto sme to dali,
Každý však má strachu dosť,
Otvoria sa dvere, z postelí sme vstali,
Všade ešte veľká opatrnosť.
A keď sa to konečne preženie,
Len necelý týždeň je voľnejšie.
Rusko s Ukrajinou idú do vojny,
Je nám málo po dvoch rokoch korony?
Vyrástla zo mňa deviatačka,
Snažím sa tešiť na strednú.
Tešiť sa však nie je žiadna hračka,
Ktovie, či bojovať vôbec prestanú…
Mladí ľudia zažili, čo dávno iní nie,
Pandémiu, vojnu a zvláštne vyučovanie.
Všetko v jednej generácii stalo sa dokopy,
Také detstvo mali sme asi iba my.
A ako prežívam neistú dobu?
Nuž, zvieratko vyplašené v klietke…
Dúfam a modlím sa k Bohu,
Len aby raz bolo všetkým lepšie.
„Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT“