Radoslav Kopčo, IX. B, 14 rokov
ŽIVOT JE DAR
Život jedinečný, krásny, plný tisícich prianí, a predsa taký nevyspytateľný,
niekedy až krutý. Ostatné roky sme sa o tom mali možnosť presvedčiť.
Boh dal človeku slobodnú vôľu, čo znamená, že sa každý snaží žiť podľa
svojich predstáv. Tie môžu znamenať dobro, lásku, ústretovosť, pomoc, ale tiež lži,
sebectvo, márnomyseľnosť, túžbu po moci. Sú chvíle, keď človek pociťuje takmer
dokonalé šťastie zásluhou úspechu, rodinnej spokojnosti, dostatku zdravia a lásky,
no sú aj také okamihy, keď cítime trpkosť, nešťastie, bezmocnosť, beznádej a často
i zúfalstvo.
Týmto si zrejme prechádza každý – voláme to obyčajne: život. Chvíľami sa
zastavíme a uvažujeme, či v ňom nachádzame niečo výnimočné, uspokojujúce, či iba
hľadáme východiská na riešenie svojich problémov.
V poslednom čase sme boli prinútení vnímať okolnosti, ktorých sme väčšina
z nás boli iba svedkom – svetová pandémia, vojna v našej blízkosti, problémy so
zneužívaním digitálnych vymožeností, dobrovoľná strata vlastnej osobnosti, neistota
v spoločenskom živote, chudoba… Sme mladí a ešte len nad tým všetkým s úžasom
otvárame oči. Je to pre nás neriešiteľné. Snažíme sa byť so svojimi blízkymi
a kamarátmi čo najviac, veríme, že bude lepšie. Možno častejšie rozmýšľame nad
životom a pozorujeme.
Mali by sme chápať život naozaj ako dar a hlavne príležitosť urobiť niečo, aby
sme sa mali dobre nielen my, no aj tí ostatní okolo nás. Práve túžba urobiť šťastnými
ľudí i na úkor vlastného šťastia, keďže šťastie je jediná vec, ktorú môžeme svojím
konaním pre druhých urobiť, mala by v nás driemať každodenne a pri hocijakej
maličkosti. Stačilo by možno len myslieť na to, aby z nás neboli sebci a nevšímaví
hrdinovia.
Hovorí sa, že život je iba nezmyselný príbeh, ktorý rozpráva blázon. Tým
nezmyselným príbehom sa stáva, ak sa človek dopustí niečoho, čo by si
nepredstavoval ani v najhorších snoch. Hrozná je strata sebaúcty alebo snaha
rozpáliť vyhasnutú cigaretu. A tu je príležitosť na to, aby sme svoje budúce
plánovanie života a svoje konanie zmysluplne plánovali a riadili. Aby sme sa nestali
neriadenou strelou. Lebo hoci sme vždy sami do istej miery strojcami svojho šťastia
a spokojnosti v živote, musíme sa naučiť plávať aj medzi nesprávnymi
a nebezpečnými rozhodnutiami iných. Podarí sa nám to?
„Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT“